V čom je problém

Mysleli ste si, že všetky „peniaze“ vytvára vláda? Národná banka? Omyl. V súčasnosti je väčšina peňažných prostriedkov v ekonomike vytvorená komerčnými bankami, nie štátom!!

Po prečítaní tohto textu sa navždy zmení váš pohľad na tvorbu kapitálu v dnešnej trhovej ekonomike a konečne zistíte SKUTOČNÝ dôvod, prečo 80 najbohatších ľudí na svete vlastní viac bohatstva ako chudobnejšia polovica ľudstva (3,5 miliardy ľudi)!! 

Ak nemáte čas na čítanie, lebo máte veľa práce a musíte splácať pôžičky, tak hlavne vám odporúčame si to celé prečítať, aby ste zistili, za čo platíte úroky!!

Toto nie je žiadna konšpiračná teória, ale fakty, ktoré nás v škole neučili a pritom zásadným spôsobom ovplyvňujú celý život a finančnú situáciu každého jedného z nás. Na jednoduchom príklade rýchlo pochopíte praktický finančný kontext, v ktorom všetci žijeme!!

V tomto texte sú použité základné pojmy v nasledovnom význame:

hotovosť alebo peniaze: bankovky a mince vydané štátom (prostredníctvom štátom vlastnenej Národnej banky); elektronické peniaze alebo „peniaze“: bankové vklady, vytvorené komečnými bankami vo svojom účtovníctve, napr. zostatok na vašom bankovom účte; peňažné prostriedky: elektronické peniaze + hotovosť; ak mám záväzok voči XY, znamená to, že XY dlhujem; ak mám voči YZ pohľadávku, znamená to, že YZ dlhuje mne.

Asi 90% peňažných prostriedkov v ekonomike eurozóny je vytvorená bankami v elektronickej forme tzv. bankových vkladov. Tieto poznáte ako čísla na vašom bankovom účte. Zvyšných len asi 10% tvorí hotovosť. Tento pomer je podobný aj v iných vyspelých krajinách sveta.

Keď klient vloží do banky určitú sumu v hotovosti, banka si peniaze od klienta „odloží do šuflíka“ a na účte klienta vytvorí bankový vklad, tzn. klientovi naťukaním na počítači pripíše túto sumu na účet. V účtovníctve banky sa hotovosť stane majetkom banky a vyšší stav na účte klienta znamená pre banku záväzok vyplatiť klientovi danú sumu na požiadanie v hotovosti. Keďže vložená hotovosť je teraz majetkom banky, môže s ňou banka ľubovoľne nakladať. Aj keď banka tieto peniaze „vyberie zo šuflíka“ a minie, klient bude mať na účte rovnakú sumu, ako keby banka stále mala jeho peniaze „odložené v šuflíku“. Ľudia vklad do banky bežne vnímajú tak, že si tam uložili hotovosť, a táto zostáva ich majetkom. Pravda je taká, že z právneho hľadiska klient, ktorý si vložil peniaze na svoj bežný účet, požičal banke svoje peniaze. Jeho peniaze sa stali majetkom banky a banka mu ich teraz dlhuje. Za to, že mu ich banka vráti, ručí štát.

Elektronické “peniaze” (zostatok na vašom bankovom účte) nie sú skutočné peniaze, ale predstavujú len účtovný zápis – záväzok alebo prísľub vašej banky, že vám na požiadanie vyplatí danú sumu v hotovosti (v skutočných peniazoch vydaných štátom). Čiže v praxi ak na vašom bežnom účte v Internet bankingu vidíte zostatok napr. 200,- € znamená to, že banka vám dlhuje 200,- €.

Každý nový úver, ktorý banka poskytne, vytvorí nové elektronické peniaze.  Z ničoho. Aj keď je to na prvý pohľad často ťažké uveriť, je to tak. Vždy keď banka poskytne úver, účtovne vytvorí tzv. bankový vklad, to znamená, že naťukaním na počítači pripíše sumu úveru na bežný účet klienta ako keby mu vložila hotovosť na účet, len s tým rozdielom, že korešpondujúcu hotovosť vôbec nemá!

Pre lepšie pochopenie podstaty toho, čo sa vlastne udeje pri poskytnutí hypotéky, si predstavte, že: Klient príde do banky po hypotekárny úver 30,000,- € na kúpu bytu. Banka preskúma príjem a ručenie. Ak klient spĺňa podmienky na získanie úveru, dá mu banka podpísať čistý papier A4 s textom, že klient od dnešného dňa dlhuje banke 30,000,- € a nechá si ho ako dôkaz, že klient jej túto sumu dlhuje. Následne banka, namiesto vyplatenia hotovosti klientovi, na čistý hlavičkový papier banky napíše text, že banka dlhuje tomu, kto má v rukách túto listinu 30 000,- €, podpíše ho a odovzdá klientovi. Klient kúpi byt tak, že zoberie hlavičkový papier podpísaný bankou a „zaplatí“ ním za byt (odovzdá listinu predávajúcemu). Predávajúci prevedie byt na klienta a pri vklade do katastra sa zapíše aj záložné právo v prospech banky. Klient má teraz byt (ale založený v prospech banky) plus dlh 30 000,- € v banke, ktorý musí splácať aj s úrokmi a poplatkami. Predávajúci má teraz podpísaný hlavičkový papier banky s textom, že mu banka dlhuje 30 000,- €. BANKA dlhuje 30 000,- € tomu, kto má v ruke ňou podpísanú listinu a zároveň BANKE klient dlhuje 30 000,- € plus úroky a poplatky, z ktorých banka vytvára svoj zisk. V realite je čistý papier A4 v tomto príklade nahradený zmluvou o hypotekárnom úvere podpísanou klientom. Hlavičkový papier banky s textom, že banka dlhuje tomu, kto má v rukách túto listinu je nahradený tým, že banka naťukaním na počítači pripíše sumu 30 000 elektronických eur na bežný účet klienta v Internet bankingu ako keby mu na účet vložila peniaze (v bankovom žargóne banka vytvorí bankový vklad na účte klienta, viac podrobností ako sa to zaúčtuje nájdete v časti „Naozaj to takto funguje!!“). Prijatie listiny podpísanej bankou predávajúcim v realite znamená, že predávajúcemu prišla na účet elektronická platba od kupujúceho.

90% peňažných prostriedkov v ekonomike sú tieto elektronické peniaze (čísla na účtoch ľudí a firiem v Internet bankingu alebo pre lepšiu predstavivosť hlavičkové papiere vydané bankou v hore uvedenom príklade), ktoré všetci používame pri KAŽDEJ BEZHOTOVOSTNEJ platbe! Toto je podstata fungovania bánk v trhových ekonomikách na celom svete!

Teda, ak si klient zoberie hypotéku 30 000,- € na kúpu bytu, banka JEDINOU elektronickou účtovnou operáciou zvýši zostatok na účte klienta na základe toho, že s ním uzavrela takúto zmluvu: Ty (klient) dlhuješ mne (banke) 30 000,- € a zároveň ja (banka) dlhujem tebe (klient) 30 000,- €.  Týmto účtovným zápisom vzniklo nových 30 000 elektronických eur na bežnom účte klienta. Banka z ničoho vytvorila nový kapitál a požičala ho na úrok!! Kľúčovým momentom z pohľadu tvorby nových elektronických peňazí je, že sa to udeje JEDINOU účtovnou operáciou, nie sú pohyby na žiadnych iných účtoch banky a NIE JE NA TO POTREBNÁ HOTOVOSŤ!!! Na oboch stranách zmluvy jednoducho súčasne vznikol záväzok aj pohľadávka!

Ručenie: za to, že ja (banka) zaplatím tebe (klient), ti ručí štát (ak by si si prišiel vybrať hotovosť a ja ju nebudem mať a ani ju nebudem vedieť inak zabezpečiť). Za to, že ty (klient) zaplatíš mne (banke) v hotovosti alebo prevodom, ručíš mi vlastným bytom. Úrok: za takúto „pôžičku“ si banka účtuje úrok a poplatky!

Výsledkom tejto zmluvy o poskytnutí hypotéky je, že klient vidí na svojom účte novo vytvorených 30 000,- € ktoré mu tam pripísala banka, môže „zaplatiť“ prevodom a kúpiť si tak byt. Z pohľadu peňažných prostriedkov v ekonomike je teraz v obehu o 30 000 elektronikých eur viac a tento nový kapitál vznikol tak, že sa niekto zadĺžil. Čiže na to, aby banky poskytli úver, nepotrebujú mať svoje peniaze v hotovosti v trezore ani presúvať elektronické peniaze z účtu iného klienta, ktorý si sporí, na účet klienta, ktorý si berie úver. Ak chcete od banky úver, každá banka v praxi požaduje najprv zriadenie účtu. Následne, keď klient zdokladuje príjem a ručenie, banka sumu úveru jednoducho naťukaním na počítači pripíše na účet. Urobí to tak, že vo svojom účtovníctve si banka zvýši majetok (zmluva o úvere znamená, že klient bude banke splácať, čiže pre banku je to budúci príjem, aktívum) a zároveň zvýši svoje záväzky (na základe zluvy banka zvýšila zostatok na účte klienta čo znamená, že dlhuje klientovi a musí mu vyplatiť hotovosť ak o to požiada). V bilancii banky sa majetok aj záväzky (aktíva aj pasíva) zvýšia o rovnakú sumu a všetko sedí.

V momente podpisu zmluvy nehnuteľnosť, ktorú klient kupuje a zároveň založí v prospech banky fyzicky existuje, zatiaľ čo banka fyzicky (ani v centrálnom trezore a už vôbec nie „v šuflíku“ na pobočke) nemá korešpondujúcu hotovosť, ktorú nám sľubuje vyplatiť, ak o výber požiadame. A ani ju nepotrebuje. V praxi totiž takmer nikto nevyberá 30 000,- € v hotovosti na zaplatenie, ale každý zaplatí prevodom. Ak ste niekedy vyberali väčšiu sumu na pobočke v hotovosti, určite viete, že takýto výber treba min. 1-2 dni dopredu nahlásiť.

Ako sa zo záväzku banky stali elektronické peniaze?

Keďže ľudia dôverujú banke, že na požiadanie im vyplatí hotovosť vo výške zostatku na ich bankovom účte (cez bankomat alebo na pobočke), považujú zvýšenie tohto zostatku za ekvivalent prijatia hotovostných peňazí. Navyše bankové vklady sú do určitej výšky garantované štátom (čiže záväzky súkromných spoločností – bánk – sú garantované štátom!!). V skutočnosti, keď niekomu „zaplatíte“ elektronicky znamená to, že ste preniesli prísľub banky vyplatiť danú sumu vám na majiteľa účtu, ktorý „platbu“ prijal.

Príklad: Na bežnom účte v banke mám 50,- € (to znamená, že banka mi dlhuje 50,- €). V novom obchode (na účte má 0,- €) si kúpim tenisky za 50,- € a „zaplatím“ debetnou kartou. Na mojom bežnom účte bude 0,- € a na účte obchodu 50,- € (To znamená, že banka teraz mne nedlhuje nič, a obchodu dlhuje 50,- €). Všimnite si, že žiadne peniaze vydané štátom som nepotreboval na to, aby som si niečo kúpil. „Platba“ sa odohrala len v účtovníctve banky a to tak, že sa zmenilo to, komu banka dlhuje, t.j. uskutočnila sa „platba“ prevodom záväzku banky (nie prevodom mojich peňazí!!).

Tým, že akceptujeme elektronické „úhrady“ vznikla bankám možnosť v podstate z ničoho vytvárať náhradu za peniaze (tzv. elektronické peniaze).

Prečo je potrebná zmena?

Aby sme mohli žiť, potrebujeme pracovať, zarábať, vymieňať si medzi sebou tovary a služby. Aby tento systém (ekonomika) fungoval, potrebujeme peniaze ako univerzálny prostriedok obchodu, ktorý každý akceptuje. Peniaze ale vznikajú len vtedy, keď sa niekto zadĺži a platí úroky. To znamená: aby sme mohli žiť, musíme byť zadĺžení bankám a platiť úroky!!

V dnešej dobe vačšina platieb prebieha elektronicky, hlavne z dôvodu jednoduchosti a bezpečnosti. Na tieto bezhotovostné platby sú potrebné tzv. bankové vklady (elektronické peniaze), ktoré ale nevydáva štát! Vytvárajú ich banky požičiavaním. Preto elektronické peniaze (90% v obehu) = dlh.

Inými slovami, aby sme mohli mať elektronické peniaze na účtoch a používať ich v bezhotovostnom platobnom styku, zároveň musí rovnakú sumu niekto dlhovať banke. Takto súčasný bankový systém fakticky garantuje, že vždy musí byť väčšina národa (a väčšina ľudstva!!) zadĺžená a platiť úroky súkromným bankám!! Teda akoby cez „obrátený lievik“ odsáva súčasný systém bohatstvo od všetkých ľudí dole, ktorí sú zadĺžení a platia úroky smerom ku niekoľkým ľuďom na vrchole vlastníckej štruktúry bánk.

Príklad: Predstavte si, že na Slovensku na správne fungovanie ekonomiky štátu pri danej produkcii, cenách a počte obyvateľov by bolo potrebné mať v obehu napr. 1 miliardu EUR (vymyslené číslo pre ilustráciu). Potom 100 mil. EUR vytvoril štát vo forme bankoviek a mincí. Zvyšných 900 mil. EUR predstavujú dlhy ľudí a firiem voči bankám, za ktoré im musíme platiť úroky!

Toto je zdroj našich obrovských dlhov – nie to, že by sme si od niekoho požičali životné úspory, ale elektronické peniaze, ktoré boli vytvorené komerčnými bankami z ničoho, keď nám „požičali“ peniaze, ktoré vôbec nemajú.

Keď sa ekonomike darí, banky motivované zvyšovaním zisku poskytujú viac a viac úverov a tým zvyšujú množstvo peňažných prostriedkov v obehu (o.i. rastú aj ceny nehnuteľností), ale zároveň rastie aj zadĺženosť domácností a firiem. V určitom bode sa bremeno dlhu stane neúnosné a spustí vlnu dlžníkov, ktorí prestanú splácať – bublina praskne, padnú ceny nehnuteľností. Toto bolo hlavnou príčinou každej finančnej krízy. Naopak, počas krízy banky nie sú ochotné poskytovať úvery a domácnosti a firmy sa snažia splatiť svoj dlh. Proces funguje opačne: keď dlžník splatí banke úver, tak o splatenú sumu sa zníži množstvo elektronických peňazí v obehu a peňažné prostriedky zrazu nestačia na plynulý chod ekonomiky na rovnakej úrovni ako pred krízou.

Ako sa splatením dlhu zníži objem elektroníckých peňazi v obehu? Pre ilustráciu nadviažeme na hore uvedený príklad: predstavte si, že prvý rok klient spláca len úroky (a teda po roku stále dlhuje 30 000,- €) a zároveň počas roka vyhral v športke. Výhru mu poslali prevodom a teraz má na svojom bežnom účte 30 000,- €. Obrazne povedané, je to ako keby teraz klient mal v ruke hlavičkový papier podpísaný bankou, že mu banka dlhuje 30 000,- € a banka má stále odložený A4 papier, ktorý podpísal klient, že jej dlhuje rovnakú sumu. Klient urobí elektronický prevod vo výške 30 000,- € zo svojho bežného účtu na účet banky, splatí svoj úver a elektronické peniaze zmiznú z ekonomiky. Je to ako keby klient prišiel do banky a v ruke má listinu, že banka mu dlhuje 30 000,- €. Dá ju banke (urobí prevod). Banka ju roztrhá a zároveň roztrhá aj klientom podpísaný A4 papier, že klient dlhuje banke. To znamená, že klient už banke nedlhuje nič a zároveň z obehu zmizla listina vydaná bankou, v rovnakej hodnote ako tá, za ktorú klient pred rokom kúpil byt a teda je teraz takýchto listín medzi ľudmi a firmami na účely platenia medzi sebou menej. Inak povedané, z ekonomiky zmizol dlh aj elektronické peniaze v rovnakej sume 30 000,- €. Niektoré banky si navyše za takéto predčasné splatenie zaúčtujú zmluvný poplatok!! Toto správanie (ľudia a firmy sa počas krízy snažia splatiť dlhy a nebrať ďalšie úvery, lebo nevedia čo bude) takto znižuje objem peňažných prostriedkov v ekonomike, dopyt, hospodársky rast a môže spôsobiť až hospodársku krízu. Súčasný bankový systém tak pôsobí výrazne pro-cyklicky, tzn. v období rastu ešte zrýchľuje rast neudržateľným tempom a v období stagnácie ešte prehlbuje stagnáciu.

Vlády riešia krízu tak, že zachránia banky z peňazí daňových poplatníkov a následne vyzývajú, aby banky obnovili dôveru, že ekonomika začne rásť a znovu začali požičiavať. Ľudí zase uisťujú, že najhoršie je za nami, treba obnoviť dôveru voči bankám a začať si znovu požičiavať. Novými pôžičkami sa do obehu dostanú nové „peniaze“, podporí dopyt, naštartuje ekonomika a začne sa nový cyklus „prosperity“ prostredníctvom zvyšovania zadlženosti…!! Paradoxom je, že práve vysoká zadĺženosť krízu spôsobila a je aj jej riešením?!

Z uvedeného je zrejmé, že v súčasnom peňažnom systéme si občania suverénneho štátu v podstate musia prenajímať „peniaze“ od súkromých bánk, ktoré ich vytvárajú poskytovaním pôžičiek a vyžadujú za ne úrok. To tiež znamená, že väčšina ľudí musí byť stále zadĺžená, lebo keby všetci súčasne splatili svoje dlhy, nebolo by v ekonomike dostatočné množstvo peňažných prostriedkov na jej fungovanie a uskutočňovanie platieb.

Pre spoločnosť by bol oveľa výhodnejší a stabilnejší menový systém v ktorom by jedine štát, spravidla prostredníctvom Národnej banky, mohol vydávať nielen papierové bankovky a mince, ale aj ekvivalent hotovosti v elektronickej forme. Toto by Národnej banke poskytlo priamy nástroj riadenia množstva peňazí v obehu namiesto dnes využívaných nepriamych nástrojov ako napr. určovanie základnej úrokovej miery, ktoré za určitých podmienok v ekonomike (keď sa úrokové sadzby blížia k nule) prestáva byť účinným nástrojom na plnenie cieľov Národnej banky.

Na zabezpečenie suverenity národa a demokratickej spoločnosti je nevyhnutné, aby banky začali plniť úlohu sprostredkovateľa, tzn. že skôr ako by mohli poskytnúť pôžičku, museli by mať skutočné peniaze vydané štátom, či už hotovosť alebo jej ekvivalent v elektronickej forme.