V čom je problém

Mysleli ste si, že všetky „peniaze“ vytvára vláda? Národná banka? Omyl. V súčasnosti je väčšina peňažných prostriedkov v ekonomike vytvorená komerčnými bankami, nie štátom!

Po prečítaní tohto textu sa navždy zmení váš pohľad na tvorbu kapitálu v trhovej ekonomike a konečne zistíte jeden zo SKUTOČNÝCH dôvodov, prečo 80 najbohatších ľudí na svete vlastní viac bohatstva ako chudobnejšia polovica ľudstva (3,6 miliardy ľudí)! Zdroj: Credit-SuisseForbes’s annual billionaires list

Ak nemáte čas na čítanie, lebo máte veľa práce, musíte zarábať a splácať pôžičky, tak hlavne Vám odporúčame si to celé prečítať, aby ste zistili, za čo platíte úroky!

Toto nie je žiadna konšpiračná teória, ale fakty, ktoré nás v škole neučili a pritom zásadným spôsobom ovplyvňujú celý život, finančnú situáciu (a slobodu!) každého jedného z nás. Na jednoduchom príklade rýchlo pochopíte praktický finančný kontext, v ktorom všetci žijeme!

V čom je problém?   1.) že takmer nik o tom nevie,   2.) že namiesto štátnych peňazí používame v krajine súkromné peniaze,   3.) že miliardy zisku z vydávania peňazí idú súkromníkom namiesto do štátu — tzn. nie Národná banka, ale komerčné banky vytvárajú v ekonomike všetky nové „peniaze“ a exkluzívne z toho profitujú na úkor štátu. Nové peniaze vznikajú výlučne ako elektronické peniaze pripísané na účet keď si klient berie v banke pôžičku. Až následne si klienti tieto „súkromné peniaze“ môžu vymeniť za hotovosť (vydanú štátnou Národnou bankou). Prečo je to tak? Vždy keď poskytuje novú pôžičku, banka jedným účtovným zápisom (tzn. nedochádza k odpísaniu sumy úveru z účtu iného klienta!) vytvorí dlh klientovi aj sama sebe v rovnakej výške tak, že zaúčtuje: Ja dlhujem tebe a Ty dlhuješ mne. Tento účtovný zápis sa ale dá čítať aj tak, že banka vytvorí majetok klientovi aj sama sebe v rovnakej výške, lebo banka vidí záväzok klienta (podpísanú úverovú zmluvu) ako svoj majetok a klient vidí záväzok banky (číslo alebo zostatok na svojom bankovom účte) ako svoj majetok. Tieto čísla na našich účtoch denne používame na platenie namiesto peňazí vydaných štátom (pri platení kartou, bezhotovostné prevody). V momente poskytnutia úveru banka nemusí mať ani hotovosť ani rezervy (zabezpečuje ich podľa potreby dodatočne). Pri úvere klient ručí svojou nehnuteľnosťou a bianko zmenkou ale majetok banky zďaleka nestačí na ručenie, preto cez lobbying dosiahla, že za ňu ručí štát.

ZÁKLADNÝM LOGICKÝM PROBLÉMOM JE, ŽE POSKYTNUTÍM PÔŽIČKY SA BANKE ZVÝŠI MAJETOK (áno zvýši, toto nie je preklep) — čiže banka niečo dá klientovi (pôžičku) a pritom jej súčasne pribudne majetok! Logicky keď niekomu vydám (požičiam) určitú sumu peňazí tak sa mi v tom momente nemôže o túto sumu zvýšiť majetok! Ale banke áno — pri každej poskytnutej pôžičke jej v účtovníctve naraz pribudne majetok aj záväzok vo výške poskytnutej pôžičky a preto sa o túto sumu zvýši jej bilančná suma. Tým, že takto vytvárajú majetok „z ničoho“ majú banky neférové, výnimočné postavenie oproti všetkým ostatným hráčom na trhu. Keď pôžičku poskytujú subjekty iné ako banky (finančné spoločnosti, vláda, firmy alebo ľudia medzi sebou) nové „peniaze“ v ekonomike nevznikajú, lebo veriteľovi  je suma úveru z účtu odpísaná a dlžníkovi pripísaná. Tzn. že bilančná suma veriteľa zostáva rovnaká — veriteľovi odišli z účtu peniaze ktoré požičal, ale súčasne mu v rovnakej výške vznikla pohľadávka voči dlžníkovi — a teda suma majetku veriteľa zostane bez zmeny.

Čiže namiesto zákonného platidla definovaného Zákonom o NBS č. 566/1992 Zb. — namiesto eur vydaných Národnou bankou — všetci v platobnom styku používame elektronické „peniaze“ vytvorené bankami (záväzky bánk voči klientom vyjadrené v eurách). Zisk NBS z vydávania peňazí ide do štátneho rozpočtu, no keďže 90% „peňazí“ v obehu „vydali“ komerčné banky a nie Národná banka, štát prichádza ročne o miliardy eur! Riešenie

Ako funguje tento systém?

V tomto texte sú použité základné pojmy v nasledovnom význame:

hotovosť alebo peniaze: bankovky a mince vydané štátom (prostredníctvom štátom vlastnenej Národnej banky); elektronické peniaze alebo „peniaze“: čísla (zostatky) na účtoch klientov, vytvorené (pripísané na účet) komečnými bankami pri poskytnutí pôžičky (banky tieto čísla nazývajú „bankové vklady“ aj keď pri poskytnutí pôžičky nik nič do banky nevkladá); peňažné prostriedky: elektronické peniaze + hotovosť; ak mám záväzok voči XY, znamená to, že XY dlhujem; ak mám voči YZ pohľadávku, znamená to, že YZ dlhuje mne.

Asi 90% peňažných prostriedkov v ekonomike eurozóny je vytvorená bankami v elektronickej forme tzv. bankových vkladov. Tieto poznáte ako čísla na vašom bankovom účte. Zvyšných len asi 10% tvorí hotovosť. Tento pomer je podobný aj v iných vyspelých krajinách sveta.

Keď klient vloží do banky určitú sumu v hotovosti, banka si peniaze od klienta „odloží do šuflíka“ a na účte klienta vytvorí bankový vklad, tzn. klientovi na počítači pripíše túto sumu na účet. V účtovníctve banky sa hotovosť stane majetkom banky a vyšší stav na účte klienta znamená pre banku záväzok vyplatiť klientovi danú sumu na požiadanie v hotovosti. Keďže vložená hotovosť je teraz majetkom banky, môže s ňou banka ľubovoľne nakladať. Aj keď banka tieto peniaze „vyberie zo šuflíka“ a minie, klient bude mať na účte rovnakú sumu, ako keby banka stále mala jeho peniaze „odložené v šuflíku“. Ľudia vklad do banky bežne vnímajú tak, že si tam uložili hotovosť, a táto zostáva ich majetkom. Pravda je taká, že z právneho hľadiska klient, ktorý si vložil peniaze na svoj bežný účet, požičal banke svoje peniaze. Jeho peniaze sa stali majetkom banky a banka mu ich teraz dlhuje. Za to, že mu ich banka vráti, ručí štát. Ľudia teda nevlastnia peniaze uložené v banke, ale len pohľadávku voči banke.

„Zostatok na bežnom účte klienta vyjadruje sumu, koľko banka dlhuje klientovi, a nie koľko peňazí má klient v banke bezpečne uložených.“

 

Elektronické “peniaze” (zostatok na vašom bankovom účte) nie sú skutočné peniaze, ale predstavujú len účtovný zápis – záväzok alebo prísľub vašej banky, že vám na požiadanie vyplatí danú sumu v hotovosti (v skutočných peniazoch vydaných štátom). Čiže v praxi ak na vašom bežnom účte v Internet bankingu vidíte zostatok napr. 200,- € znamená to, že banka vám dlhuje 200,- €.

Každý nový úver, ktorý banka poskytne, vytvorí nové elektronické peniaze.  Z ničoho. Aj keď je to na prvý pohľad často ťažké uveriť, je to tak. Vždy keď banka poskytne úver, účtovne vytvorí tzv. bankový vklad — to znamená, že bez toho aby došlo k odpísaniu rovnakej sumy z účtu iného klienta banka pripíše sumu úveru na účet klienta ako keby mu vložila hotovosť na účet, len s tým rozdielom, že korešpondujúcu hotovosť vôbec nemá!

Pre lepšie pochopenie podstaty toho, čo sa vlastne udeje pri poskytnutí hypotéky, si predstavte, že: Neexistujú počítače… Klient príde do banky po hypotekárny úver 30,000,- € na kúpu bytu. Banka preskúma príjem a ručenie. Ak klient spĺňa podmienky na získanie úveru, dá mu banka podpísať čistý papier A4 s textom, že klient od dnešného dňa dlhuje banke 30,000,- € a nechá si ho ako dôkaz, že klient jej túto sumu dlhuje. Následne banka, NAMIESTO VYPLATENIA HOTOVOSTI KLIENTOVI, vytlačí, opečiatkuje a podpíše 30 tisíc kusov papierikov s textom že banka dlhuje tomu, kto ich má v rukách 1 euro za každý tento papierik a odovzdá ich klientovi. Klient kúpi byt tak, že zoberie 30 tisíc papierikov vytlačených bankou a „zaplatí“ nimi za byt (odovzdá ich predávajúcemu). Predávajúci prevedie byt na klienta a pri vklade do katastra sa zapíše aj záložné právo v prospech banky. KLIENT má teraz byt (ale založený v prospech banky) plus dlh 30 000,- € v banke, ktorý musí splácať aj s úrokmi a poplatkami. PREDÁVAJÚCI má teraz 30 tísích papierikov vytlačených bankou. BANKA dlhuje 30 000,- € tomu, kto má v ruke ňou podpísané papieriky (momentálne predávajúci bytu, ktorý si môže prísť papieriky do banky vymeniť za peniaze) a zároveň rovnakú sumu dlhuje banke klient. — — — V REALITE je čistý papier A4 v tomto príklade nahradený zmluvou o hypotekárnom úvere podpísanou klientom. V realite tiež existujú počítače a papieriky vytlačené bankou sú nahradené tým, že banka na počítači pripíše sumu 30 000 elektronických eur na bežný účet klienta ako keby mu na účet vložila peniaze (banka to nazýva, že „vytvorila“ bankový vklad na účte klienta, viac podrobností ako sa to zaúčtuje nájdete v časti „Naozaj to takto funguje!“). To, že predávajúci prijal bankou vytlačených 30 tisíc papierikov od kupujúceho v realite znamená, že predávajúcemu prišla na účet elektronická platba 30 tisíc od kupujúceho.

90% peňažných prostriedkov v ekonomike sú elektronické „peniaze“ — papieriky vytlačené bankou v hore uvedenom príklade — ktoré všetci používame pri KAŽDEJ BEZHOTOVOSTNEJ platbe! Toto je podstata fungovania bánk v trhových ekonomikách na celom svete!

Teda, ak si klient zoberie hypotéku 30 000,- € na kúpu bytu, banka JEDINOU elektronickou účtovnou operáciou zvýši zostatok na účte klienta na základe toho, že s ním uzavrela takúto zmluvu: Ty (klient) dlhuješ mne (banke) 30 000,- € a zároveň ja (banka) dlhujem tebe (klient) 30 000,- €.  Týmto účtovným zápisom vzniklo nových 30 000 elektronických eur na bežnom účte klienta. 

Banka z ničoho vytvorila nový kapitál a požičala ho na úrok! 

 

Kľúčovým momentom z pohľadu tvorby nových „peňazí“ je, že sa to udeje JEDINOU účtovnou operáciou, nie sú pohyby na žiadnych iných účtoch banky a NIE JE NA TO POTREBNÁ HOTOVOSŤ ANI REZERVY! Na oboch stranách zmluvy jednoducho súčasne vznikol záväzok aj pohľadávka!

Poskytnutie bankovej pôžičky     =     účtovný zápis

„Ja dlhujem tebe a Ty dlhuješ mne.“

 

Ručenie: za to, že ja (banka) zaplatím tebe (klient), ti ručí štát (ak by si si prišiel vybrať hotovosť a ja ju nebudem mať a ani ju nebudem vedieť inak zabezpečiť). Za to, že ty (klient) zaplatíš mne (banke) v hotovosti alebo prevodom, ručíš mi vlastným bytom. Úrok: za takúto „pôžičku“ si banka účtuje úrok a poplatky!

Pri poskytnutí hypotéky vznikne súčasne dlh klientovi aj banke v rovnakej výške

Svoj dlh klient

Svoj dlh banka

istina

musí splácať banke mesačne

nemusí splácať klientom takmer vôbec, resp. musí prefinancovať len asi 10% (výbery hotovosti, saldo medzibankových platieb) 

úroky

musí platiť banke mesačne

neplatí žiadne; resp. na niektoré vklady banka síce platí úroky blízke nule, ale toto nesúvisí s poskytovaním pôžičiek

poplatky

musí platiť banke mesačne

neplatí klientovi žiadne

ručenie

vlastným bytom + bianko zmenka

za banku ručí štát

Výsledkom tejto zmluvy o poskytnutí hypotéky je, že klient vidí na svojom účte novo vytvorených 30 000,- € ktoré mu tam pripísala banka, môže „zaplatiť“ prevodom a kúpiť si tak byt. Vláda ani štát (Národná banka) nevydala žiadne nové peniaze a predsa z pohľadu peňažných prostriedkov v ekonomike je teraz v obehu o 30 000 elektronických eur viac! 

Tento nový kapitál vznikol tak, že sa niekto zadĺžil.

 

Čiže na to, aby banky poskytli úver, nepotrebujú mať svoje peniaze v hotovosti v trezore ani presúvať elektronické peniaze z účtu iného klienta, ktorý si sporí, na účet klienta, ktorý si berie úver. Banka tiež nemá svoj účet s obrovskou sumou peňazí, z ktorého by poskytovala všetky úvery. Ak chcete od banky úver, každá banka v praxi požaduje najprv zriadenie účtu. Následne, keď klient zdokladuje príjem a ručenie, banka sumu úveru jednoducho na počítači pripíše na účet. Urobí to tak, že vo svojom účtovníctve si banka zvýši majetok (zmluva o úvere znamená, že klient bude banke splácať, čiže pre banku je to budúci príjem, aktívum) a zároveň zvýši svoje záväzky (na základe zluvy banka zvýšila zostatok na účte klienta čo znamená, že dlhuje klientovi a musí mu vyplatiť hotovosť ak o to požiada). V bilancii banky sa majetok aj záväzky (aktíva aj pasíva) zvýšia o rovnakú sumu a všetko sedí.

Súčasný finančný systém si môžeme zjednodušene predstaviť ako tabuľku (je to vlastne účtovníctvo bánk). Sú v nej čísla účtov, mená, adresy a čísla (zostatky) na účtoch ľudí a firiem.

Vždy keď banky poskytujú pôžičku, pripíšu do tabuľky „nové peniaze“ na účet klienta tak, že sa zvýši objem „peňazí“ v tabuľke (v ekonomike).

Názov tabuľky: (to isté povedané štyrmi spôsobmi)

Názov 1: Všetky papieriky vytlačené komerčnými bankami a požičané na úrok

Názov 2: Všetky „peniaze“ ľudí a firiem „uložené“ v bankách

Názov 3: Koľko banky dlhujú všetkým ľuďom a firmám

Názov 4: V účtovníctve bánk sa to nazýva záväzkový účet BANKOVÉ VKLADY KLIENTOV

Meno

Adresa

Začiatočný zostatok

Zmena

Konečný zostatok

Ja

moja adresa

50

50

Šport MAX

Žilina

0

0

Firma Športka

Bratislava

100,000

100,000

Jurko si otvoril účet a zobral hyoptéku 30,000 €

 Košice  0  + 30,000

30,000

Čísla alebo “elektronické peniaze” spolu na účtoch v celej ekonomike

100,050

banka vytvorila nové “elektronické peniaze” pripísaním na účet klienta

130,050

Poskytnutím hypotéky sa zvýšila bilančná suma banky (narástol jej majetok a rovnako záväzky), to znamená, že 1.) sa zvýšil dlh občanov o 30,000 € a súčasne 2.) sa zvýšil dlh banky voči občanom o 30,000 € a súčasne 3.) sa zvýšil objem „peňazí“ v ekonomike o 30,000 €.

V momente podpisu zmluvy nehnuteľnosť, ktorú klient kupuje a zároveň založí v prospech banky fyzicky existuje, zatiaľ čo banka fyzicky (ani v centrálnom trezore a už vôbec nie „v šuflíku“ na pobočke) nemá korešpondujúcu hotovosť, ktorú nám sľubuje vyplatiť, ak o výber požiadame. A ani ju nepotrebuje. V praxi totiž takmer nikto nevyberá 30 000,- € v hotovosti na zaplatenie, ale každý zaplatí prevodom. Ak ste niekedy vyberali väčšiu sumu na pobočke v hotovosti, určite viete, že takýto výber treba min. 1-2 dni dopredu nahlásiť.

Pozn.: Jediné čo banka potrebuje PO TOM AKO VYTVORÍ NOVÉ PENIAZE, je mať zlomok hodnoty bankových vkladov klientov v hotovosti alebo v bankomatoch, plus asi 2-3% v rezervách na účte v Národnej banke v prípade, že by klient urobil bezhotovostný prevod na účet v inej banke. Vysvetľovať ľuďom technické detaily medzibankového platobného styku ale nie je hlavným zámerom tejto web stránky. Tí, ktorých to zaujíma, nájdu podrobnejšie informácie napr. v publikáciách spomínaných v časti Naozaj to takto funguje!

Ako sa zo záväzku banky stali elektronické peniaze?

Keďže ľudia dôverujú banke, že si vždy môžu vymeniť bankou vytlačené papieriky za hotovosť, tzn. veria, že na požiadanie im banka vydá hotovosť do výšky zostatku na ich bankovom účte (cez bankomat alebo na pobočke), považujú zvýšenie tohto zostatku za ekvivalent prijatia hotovostných peňazí. Navyše bankové vklady sú do určitej výšky garantované štátom (čiže záväzky súkromných spoločností – bánk – sú garantované štátom!). V skutočnosti, keď niekomu „zaplatíte“ elektronicky znamená to, že ste preniesli prísľub banky vyplatiť danú sumu vám na majiteľa účtu, ktorý „platbu“ prijal.

Príklad: Na bežnom účte v banke mám 50,- € (to znamená, že banka mi dlhuje 50,- €). V novom obchode (na účte má 0,- €) si kúpim tenisky za 50,- € a „zaplatím“ debetnou kartou. Po tejto transakcii bude na mojom bežnom účte 0,- € a na účte obchodu 50,- € (To znamená, že banka teraz mne nedlhuje nič, a obchodu dlhuje 50,- €). Všimnite si, že žiadne peniaze vydané štátom som nepotreboval na to, aby som si niečo kúpil.

 

Meno

Adresa

Začiatočný zostatok

Zmena

Konečný zostatok

Ja som kúpil tenisky

moja adresa

50

-50

0

Šport MAX predal tenisky

Žilina

0

+50

50

Firma Športka

Bratislava

100,000

100,000

Jurko

 Košice  30,000  30,000

Čísla alebo “elektronické peniaze” spolu na účtoch v celej ekonomike

130,050

130,050

„Platba“ sa odohrala len v účtovníctve banky a to tak, že sa zmenilo to, komu banka dlhuje, t.j. uskutočnila sa „platba“ prevodom záväzku banky (nie prevodom mojich peňazí!).

Na tomto príklade vidíme, že ľudia a firmy môžu tabuľku editovať len tak, že keď „zaplatia“ kartou alebo pošlú „peniaze“ medzi sebou z jedného účtu na druhý, tak suma peňazí v tabuľke (v ekonomike) sa nezmení, lebo na jednom účte ubudne a na druhom pribudne rovnaká suma. 

Tým, že akceptujeme elektronické „úhrady“ vznikla bankám možnosť v podstate z ničoho vytvárať náhradu za peniaze (tzv. elektronické peniaze).

 

Prečo je potrebná zmena?

Aby sme mohli civilizovane žiť, potrebujeme peniaze ako univerzálny prostriedok obchodu, ktorý každý akceptuje. Peniaze ale vznikajú len vtedy, keď sa niekto zadĺži a platí úroky. To znamená: aby sme mohli žiť, musíme byť zadĺžení bankám a platiť úroky!

V dnešej dobe vačšina platieb prebieha elektronicky, hlavne z dôvodu jednoduchosti a bezpečnosti — čo je úplne v poriadku. Na tieto bezhotovostné platby sú potrebné tzv. bankové vklady (elektronické peniaze), ktoré ale nevydáva štát! Vytvárajú ich banky požičiavaním — a toto už v poriadku nie je! Momentálne platí, že elektronické peniaze (90% v obehu) = dlh.

Inými slovami, aby sme mohli mať elektronické peniaze na účtoch a používať ich v bezhotovostnom platobnom styku, zároveň musí rovnakú sumu niekto dlhovať banke t.j. za každé euro na bankovom účte niekto niekde platí úrok!

Pre zjednodušenie si ďalej predstavme, že jediný klient si požičia 100 tisíc eur — to znamená, že v obehu je presne 100 tisíc, ale banka požaduje splatiť s úrokmi  napr. 110 tisíc. Keďže nové peniaze vznikajú výlučne požičiavaním, ďalší klient si musí požičať aby prvý klient mohol splatiť istinu aj úroky. Lenže druhý si tiež požičal na úrok, takže aby mohol splatiť istinu a úroky, tretí klient si musí požičať atď. Čiže aj keby sme úplne všetci vrátili všetky peniaze zo všetkých našich účtov, aj tak zostaneme bankám dlžní úroky a poplatky!

 Takto súčasný bankový systém fakticky garantuje, že vždy musí byť väčšina národa (a väčšina ľudstva!) zadĺžená a platiť úroky súkromným bankám! Teda akoby cez „obrátený lievik“ odsáva súčasný systém bohatstvo od všetkých ľudí dole, ktorí sú zadĺžení a platia úroky smerom ku niekoľkým ľuďom na vrchole vlastníckej štruktúry bánk.

Príklad: Predstavte si, že na Slovensku na správne fungovanie ekonomiky štátu pri danej produkcii, cenách a počte obyvateľov by bolo potrebné mať v obehu napr. 1 miliardu EUR (vymyslené číslo pre ilustráciu). Potom 100 mil. EUR vytvoril štát vo forme bankoviek a mincí. Zvyšných 900 mil. EUR predstavujú dlhy ľudí a firiem voči bankám, za ktoré im musíme platiť úroky!

Toto je zdroj našich obrovských dlhov

— nie to, že by sme si od niekoho požičali životné úspory, ale elektronické peniaze, ktoré boli vytvorené komerčnými bankami z ničoho, keď nám „požičali“ peniaze, ktoré vôbec nemajú!

Keď sa ekonomike darí, banky motivované zvyšovaním zisku poskytujú viac a viac úverov a tým zvyšujú množstvo peňažných prostriedkov v obehu (o.i. rastú aj ceny nehnuteľností), ale zároveň rastie aj zadĺženosť domácností a firiem. V určitom bode sa bremeno dlhu stane neúnosné a spustí vlnu dlžníkov, ktorí prestanú splácať – bublina praskne, padnú ceny nehnuteľností. Toto bolo hlavnou príčinou každej finančnej krízy. Naopak, počas krízy banky nie sú ochotné poskytovať úvery a domácnosti a firmy sa snažia splatiť svoj dlh. Proces funguje opačne: keď dlžník splatí banke úver, tak o splatenú sumu sa zníži množstvo elektronických peňazí v obehu a peňažné prostriedky zrazu nestačia na plynulý chod ekonomiky na rovnakej úrovni ako pred krízou.

Ako sa splatením dlhu banke zníži objem elektroníckých peňazi v obehu? Pre ilustráciu nadviažeme na hore uvedený príklad: pre jednoduchosť si predstavte, že prvý rok klientovi banka umožnila bezúročný úver a splátky majú začať až v druhom roku (a teda presne po roku klient stále dlhuje 30 000,- €) a zároveň počas roka vyhral v športke akurát 30 000,- €. Po zaplatení kúpnej ceny bytu mu síce na účte nezostalo nič, ale teraz mu poslali výhru a znovu má na účte 30 000,- €. Obrazne povedané, je to ako keby mal teraz klient znovu v rukách 30 tisíc papierikov vytlačených bankou a banka má stále odložený A4 papier (klientom podpísanú úverovú zmluvu), že klient jej dlhuje rovnakú sumu. Klient urobí elektronický prevod vo výške 30 000,- € zo svojho bežného účtu v prospech banky, splatí svoj úver a elektronické peniaze zmiznú z ekonomiky. Je to ako keby klient prišiel do banky a doniesol tam 30 tisíc papierikov. Dá ich banke (urobí prevod). Banka ich roztrhá a zároveň roztrhá aj klientom podpísaný A4 papier (úverovú zmluvu), že klient dlhuje banke. To znamená, že klient už banke nedlhuje nič a zároveň banka už nič nedlhuje klientovi. Ale zároveň z obehu zmizlo 30 tisíc papierikov vydaných bankou a teda je teraz takýchto papierikov v obehu medzi ľudmi a firmami na účely platenia medzi sebou menej. Inak povedané, z ekonomiky zmizol dlh aj elektronické peniaze v rovnakej sume 30 000,- €. Niektoré banky si v takomto prípade navyše dokonca zaúčtujú pokutu za „predčasné splatenie“! Toto správanie (ľudia a firmy sa počas krízy snažia splatiť dlhy a nebrať ďalšie úvery, lebo nevedia čo bude) znižuje objem peňažných prostriedkov v ekonomike, dopyt, hospodársky rast a môže spôsobiť až hospodársku krízu. Súčasný bankový systém tak pôsobí výrazne pro-cyklicky, tzn. v období ekonomického rastu tento rast neudržateľným tempom ešte zrýchľuje a naopak, v období spomalenia ekonomiky ešte prehlbuje stagnáciu.

Meno

Adresa

Začiatočný zostatok

Zmena

Konečný zostatok

Ja

Ten čo predal dom

adresa

Košicie

0

30,000

0

30,000

Šport MAX

Žilina

50

50

Firma Športka má na účte po výplate výhry Jurkovi 100-30=70 tisíc

Bratislava

70,000

70,000

Jurko má na účte peniaze z výhry od Športky, posiela ich v prospech banky a tým spláca celú hypotéku 

 Košice 30,000 tieto vyhral v športke mínus 30,000    0
 

Čísla alebo “elektronické peniaze” spolu na účtoch v celej ekonomike

130,050

100,050

Splatením hypotéky sa znížila bilančná suma banky (klesol jej majetok a rovnako záväzky), to znamená, že  1.) sa znížil dlh občanov o 30,000 € a súčasne 2.) sa znížil dlh banky voči občanom o 30,000 € a súčasne 3.) sa znížil objem „peňazí“ v ekonomike o 30,000 €.

Splatením úveru banke zanikne dlh a súčasne splatená suma „peňazí“ zmizne z obehu.

 

Vlády riešia krízu tak, že zachránia banky z peňazí daňových poplatníkov a následne vyzývajú, aby banky obnovili dôveru, že ekonomika začne rásť a znovu začali požičiavať. Ľudí zase uisťujú, že najhoršie je za nami, treba obnoviť dôveru voči bankám a začať si znovu požičiavať. Novými pôžičkami sa do obehu dostanú nové „peniaze“, podporí dopyt, naštartuje ekonomika a začne sa nový cyklus „prosperity“ prostredníctvom zvyšovania zadlženosti…! Paradoxom je, že práve vysoká zadĺženosť krízu spôsobila a je aj jej riešením?!