Riešenie

STOP súkromným bankám vydávať štátnu menu! 

Keďže súkromné banky vytvorili 90% „peňazí“ v krajine tak de facto sprivatizovali štátnu menu bez toho, aby si to niekto všimol — a to sa musí zmeniť!

Momentálne platí : Národná banka má „tlačiareň“ na fyzické peniaze a komerčné banky majú „tlačiareň“ na elektronické peniaze. Komerčné banky ju musia vrátiť Národnej banke!

Národná banka bude jediná môcť vydávať všetky peniaze — hotovosť aj elektronické. Bodka.

Profit z vydávania nových peňazí prejde z komerčných bánk do štátneho rozpočtu (cez NBS). Bankám zostane „len“ prevádzkový zisk.

Občania budú mať svoje peniaze bezpečne uložené na bežnom účte vedenom v Národnej banke (viď ďalší odsek). Tým sa zvýši stabilita celého finančného systému, lebo prípadný kolaps veľkých bánk (too big to fail) už nebude znamenať kolaps platobného systému krajiny ani stratu peňazí na bežných (neinvestičných) účtoch ľudí a firiem.

Komerčné banky budú naďalej poskytovať úvery, výbery hotovosti, platobné karty, Internet banking a všetky ostatné služby ako doteraz, takže občan si zmenu v bežnom živote ani nevšimne. Podstatná zmena sa udeje na pozadí — v legislatíve a účtovníctve bánk — a pre občana a štátny rozpočet bude mať obrovský prínos, lebo (i) systémovo vytvorí možnosť znížiť celkovú zadĺženosť bez ohrozenia plynulého chodu ekonomiky, a (ii) bude minimalizovať pravdepodobnosť vzniku a dôsledky finančnej krízy, ktorá sa v súčasnom systéme cyklicky opakuje.

Bude zrušené de facto ručenie štátu za podnikanie súkromných bánk (too big to fail concept) a liberalizovaný bankový sektor. Ľuďom a firmám bude štátna Národná banka ručiť za bezpečnosť ich peňazí uložených na bežných účtoch vedených v NBS. Pri poskytovaní pôžičky banky už nebudú môcť ľuďom pripisovať na účet fiktívne peniaze („vytvárať“ z ničoho „bankové vklady“ na ich bežnom účte).

Keďže NBS bude exkluzívny emitent všetkých peňazí, bude zavedený jedno-okruhový systém štátom vydaných „suverénnych“ peňazí — one-circuit sovereign money system.

 

Všetci vieme, že iba štátna Národná banka môže tlačiť papierové bankovky a raziť mince. Akékoľvek peniaze „vytvorené“ niekým iným sú falošné!

Každému je tiež jasné, že keby súkromná banka „vytvorila“ na tlačiarni 100 eurové bankovky a požičala ich na úrok, tieto bankovky sú falošné (a bol by to trestný čin)!

Verte či nie, presne to robia súkromné banky s elektronickými „peniazmi“. Vždy keď banka poskytuje pôžičku tak zápisom na počítači na účte svojho klienta „vytvorí“ (pripíše) „peniaze“ a požičia ich na úrok — toto banka nazýva „vytvorenie“ „bankového vkladu“. Tento „bankový vklad“ spĺňa definíciu pojmu falošné (fiktívne) „peniaze“. Falošné preto, lebo ich nevytvorila Národná banka. Nik do banky nevložil peniaze ale banka vytvorila „bankový vklad“ vo svojom účtovníctve! A bežne ich voláme „peniaze na účte“ preto, lebo ich všetci, vďaka nevedomosti a de facto ručeniu štátu, každý deň používame na bezhotovostné platenie namiesto štátom vydanej meny.

Toto je kampaň za zmenu príslušnej legislatívy a úpravu mandátu Národnej banky tak, aby sa táto stala jediným legálnym vydavateľom všetkých peňažných prostriedkov, ktoré oficiálne používame na hotovostné aj bezhotovostné platby, a zisk z tejto činnosti odvádzala do štátneho rozpočtu.

Pozn.: Súčasný peňažný systém má DVA ODDELENÉ OKRUHY (split-circuit reserve banking system) a sú v ňom dva druhy peňazí na uskutočňovanie bezhotovostných platieb v závislosti od toho, kto ich vytvoril:

1. „rezervy“ (tiež nazývané likvidita) sú elektronické peniaze, ktoré vytvorila Národná banka. Sú to zostatky na účtoch komerčných bánk alebo vlády, vedených v Národnej banke. Používajú sa na platenie medzi bankami navzájom, alebo medzi bankami a štátom. Pre úplnosť treba spomenúť, že niekto im dal šikovný názov „rezervy“, ale toto pomenovanie nijak nesúvisí s vytváraním zákonných, účtovných alebo iných rezerv podľa príslušnej právnej úpravy.

2. „bankové vklady“ sú elektronické peniaze, ktoré vytvorili komerčné banky požičiavaním. Sú to zostatky na bežných a terminovaných účtoch ľudí a firiem vedených v komerčných bankách. Používajú sa na všetky bezhotovostné platby v ekonomike. Niekto im dal šikovný názov „bankové vklady“ aj keď v skutočnosti pri ich vzniku a zápise do účtovníctva nik do banky nič nevkladá (práve naopak — klient si ich od banky v momente ich vzniku požičiava!).

Po zmene bude už len jeden platobný okruh a len jeden druh oficiálneho platidla, čiže len také peniaze, ktoré vytvorila Národná banka.

Teda Národná banka, v súlade so svojim upraveným mandátom, bude jedinou inštitúciou, ktorá bude môcť legálne použiť ten „čarovný prútik“ kedy jediným účtovným zápisom vytvorí „peniaze (bankový vklad) z ničoho“, tzn.  súčasne zaúčtuje majetok a záväzok v rovnakej výške, čím zvýši svoju bilančnú sumu.

Banky začnú robiť to, čo si všetci myslíme, že už aj teraz robia: sprostredkovávať úvery. Tzn. najprv budú musieť odniekiaľ získať kapitál (napr. úspory domácností, firiem, pôžička od Národnej banky, alebo vklad majiteľov) aby mali čo požičať a následne budú poskytovať úvery na základe dopytu, analýzy rizika a iných faktorov, tak ako v súčasnosti.

Ako ste zistili z informácií na tejto stránke, v súčasnosti namiesto legitímnych peňazí vlastníme a používame na platenie elektronické potvrdenky vydané komerčnými bankami (fiktívne bankové vklady). Za to, že nám banky tieto potvrdenky na požiadanie vymenia za peniaze de facto ručí štát (too big to fail concept), — čiže ručíme sami sebe!

S úmyslom priblížiť podstatu navrhovaných zmien čo najširšej verejnosti, nasleduje veľmi stručný opis nového systému

1.) z pohľadu občana

Cieľom zmeny je dať ľuďom bezpečný bankový účet, na ktorom budú mať uložené elektronické peniaze vydané štátnou Národnou bankou. Z právneho hľadiska budú elektronické peniaze na našich účtoch predstavovať pohľadávku voči NBS (nie voči komerčnej banke ako je tomu dnes).

Súkromné banky budú presne ako doteraz naďalej poskytovať služby ako Internetbanking, platobné karty, výbery z bankomatov, atď. Pre zvýšenie kvality služieb a zníženie bankových poplatkov budú môcť vzniknúť aj iné spoločnosti ako banky, ktoré sa budú špecializovať na poskytovanie platobných, príp. iných finančných služieb.

Štát (NBS) bude garantovať bezpečnosť vkladov občanov na bežných účtoch, ale bude zrušené de facto ručenie štátu za podnikanie súkromných bánk (too big to fail concept). Aj bez tohto ručenia, keby komerčná banka skrachovala, elektronické peniaze na našom bežnom (neúročenom) účte budú oddelené od peňazí banky a bezpečne uložené v Národnej banke. My len podpíšeme novú dohodu o bankových službách (Internetbanking, platobné karty a pod.) s inou bankou alebo FinTech spoločnosťou. Krach banky môže ohroziť len naše investície, tzn. len ak sme sa rozhodli časť svojich peňazí investovať a požičať banke na na financovanie napr. hypoték alebo iných projektov — vtedy prirodzene očakávame výnos (úrok), ale podstupujeme aj určité riziko .

Aj keď tieto zmeny sa udejú na pozadí (v účtovníctve a legislatíve) a bežný človek si ich nemusí ani všimnúť, pre ľudí sa zmení podstata toho, čo vlastnia. Po zmene budú čísla na našom bežnom účte znamenať, že vlastníme legitímne elektronické peniaze vydané Národnou bankou (z právneho hľadiska pôjde o pohľadávku voči Národnej banke, ktorá má jediná oprávnenie tlačiť peniaze).

Fiktívne bankové vklady v komerčných bankách prestanú existovať. Zachová sa používanie hotovosti (obeživa). Na uskutočňovanie bezhotovostných platieb v národnej mene budeme mať na našich účtoch elektronické peniaze vydané štátnou Národnou bankou. Národná banka sa môže v budúcnosti rozhodnúť začať vydávať aj oficálnu, štátnu krypto-menu. Samozrejme, že ako doteraz budú ďalej fungovať aj burzy alternatívnych, súkromných mien, ktoré sa niektorí obchodníci môžu rozhodnúť akceptovať ako platidlo (napr. Bitcoin), alebo iné platobné služby (napr. PayPal). 

2.) z pohľadu štátneho rozpočtu

Keď štátna mincovňa vyrazí a centrálna banka uvedie do obehu napr. mincu v hodnote 10 centov a výroba stojí napr. 2 centy, rozdiel medzi hodnotou mince a nákladom na jej vyrazenie, 8 centov — tzv. razobné alebo seigniorage — je čistým, JEDNORAZOVÝM príjmom štátu (Treasury v USA). Po zmene bude to isté bude platiť rovnako pre všetky peniaze, čiže aj bezhotovostné na účtoch. Prechod na nový peňažný systém bude prebiehať tak, že ako budú ľudia a firmy postupne splácať úvery komerčným bankám, elektronické eurá už nezmiznú z obehu. Suma úverov, ktorú budú klienti postupne splácať síce zmizne z účtovníctva bánk, ale Národná banka rovnakú sumu vytvorí tzn. pripíše na účet vlády. Tento jednorazový, mimoriadny zisk z „vydania“ (emisie) elektronických eur sa prostredníctvom tohto procesu stane príjmom štátu. Cez štátny rozpočet sa tieto peniaze znovu dostanú do obehu, ale už ako „nedlhové“ peniaze. Objem peňažných prostriedkov v ekonomike (M1) zostane rovnaký, čiže to nebude mať vplyv na infláciu.

Profesor Joseph Huber vo svojej knine Sovereign money: beyond reserve banking (2017) uvádza, že tento zisk by mohol znížiť verejnú zadĺženosť v krajinách eurozóny až o 54%!

Zdôrazňujeme, že nejde o nejaké zoštátňovanie bánk. Banky budú naďalej súkromné firmy a budú fungovať na základe trhového princípu. Cenu peňazí (úrokové miery) tak ako doteraz bude ovplyvňovať dopyt po peniazoch, situácia na finančných trhoch, stav ekonomiky, prognózy do budúcnosti a Národná banka v súlade s jej upraveným mandátom.

Tiež si náš návrh netreba mýliť s alternatívnymi menami ako napr. Bitcoin. Ľudia a firmy budú naďalej rovnako používať svoj Internetbanking, platobné karty, alebo bankomaty. Podstatná zmena je v motivácii pre tvorbu nových peňazí. Motiváciou Národnej banky je dodržať svoj mandát, ktorý má od demokraticky zvolenej vlády. Motiváciou komerčných bánk aj vydavateľov alternatívnych mien je maximalizovať svoj zisk. A to je obrovský rozdiel! Táto zmena sa udeje na pozadí – v účtovníctve Národnej banky a komerčných bánk. Ide o to, aby len Národná banka mohla urobiť takú účtovnú operáciu, ktorá by vytvorila nové peniaze v systéme.

Hlavným prínosom tejto zmeny je, že ľudia budú mať svoje peniaze v bezpečí, tzn. budú vlastniť elektronické peniaze uložené na svojom bežnom účte v Národnej banke (namiesto fiktívnych bankových vkladov v komerčných bankách, ktoré „vlastnia“ teraz). V novom, jedno-okruhovom peňažnom systéme bude mať základná úroková miera, ktorú určuje Národná banka, oveľa väčší vplyv na reguláciu množstva peňazí v obehu, lebo sa bude priamo vzťahovať na tvorbu všetkých nových peňazí, ktoré sa dostanú do ekonomiky. V súčasnom dvoj-okruhovom systéme sa základná úroková miera vzťahuje len na tvorbu „rezerv“ v prvom oddelenom okruhu (na účtoch vedených v NBS) a nepriamym mechanizmom sa sprostredkovane prenáša do úrokových mier na trhu (do druhého okruhu v ktorom majú účty ľudia a firmy). Táto dvoj-okruhová systémová architektúra sa  ukázala ako nedostatočná na odvrátenie finančnej krízy. Jedno-okruhový systém suverénnych peňazí bude oveľa stabilnejší — a navyše bude možné znížiť zadĺženosť ľudí, firiem aj štátu bez toho, aby sa znížil objem peňažných prostriedkov v obehu.

Štát bude vydávať všetky oficiálne peniaze platné na svojom území. Schvaľovať zákony a vytvárať peniaze môže jedine štát. Ak dnes 90% peňažných prostriedkov v obehu vytvorili súkromné banky, je to ako keby parlament schválil zákon, že deleguje moc vydávať zákony na súkromné právnické firmy (založené za účelom podnikania a maximalizácie zisku) a tieto by nám v krajine schvaľovali 90% legislatívy. No a keby tieto firmy schválili také zákony, z ktorých by sami mali zisk, ale v krajine by spôsobili krízu, daňoví poplatníci to zaplatia (lebo štát de facto ručí za to, že tieto súkromné firmy neskrachujú, tzv. too big to fail). Po kríze namiesto toho aby sa moc vydávať zákony vrátila parlamentu, tak radšej parlament akože sprísni kontrolu, ako tieto firmy vytvárajú 90% legislatívy krajiny a ide sa ďalej, rovnakým spôsobom ako pred krízou… Veď to je neskutočné! Zmeny, ktoré navrhujeme zabezpečia, že občania zvrchovaného štátu budú na bežné platenie používať zákonné platidlo — peniaze vydané štátom. Existencia peňažných prostriedkov v obehu prestane byť závislá od súkromných firiem (bánk) a od toho komu, kedy, koľko, na čo, a za aký úrok „peňazí“ banky vytvoria a požičajú.

Na záver dodávame, že náš návrh je fundamentálne iný ako tzv. full-reserve banking (100% reserve banking) a to práve z dôvodu, že má len jeden platobný okruh a ako oficiálne platidlo krajiny sa používajú jedine peňažné prostriedky vydané štátom, zatiaľ čo v systéme full-reserve banking sú stále dva platobné okruhy, banky pokračujú vo vytváraní „peňazí“ (bankových vkladov klientov) a až následne musia zabezpečiť ich 100% krytie rezervami (peniazmi vydanými štátom).

Viac info: Synopsis of 100% reserve versus plain sovereign money compiled by Joseph Huber (English)

Na dosiahnutie zmeny je kľúčové, aby sa o tomto stave dozvedeli ľudia, univerzity a politici.

Preto je potrebné

  1.  jednoduchým spôsobom vysvetliť širokej verejnosti ako súčasný systém funguje,
  2. vplyvom verejnej mienky motivovať politikov, aby sa týmto problémom zaoberali a zmenili legislatívu v prospech stabilnejšieho peňažného systému, ktorý slúži ľuďom (a nie naopak).

Rámcovo sa súčasný problémový finančný systém dá opraviť nasledovne:

  • Moc vydávať peniaze musí byť bankám, ktoré spôsobili finančnú krízu, odobratá.
  • Nové peniaze môžu byť vytvorené jedine štátom, peniaze požičané od bánk po splatení klientom nezmiznú, ale zostanú v obehu ako nedlhové peniaze.
  • Namiesto finančných trhov a cenových bublín dať nové peniaze priamo do skutočnej ekonomiky (produkcia tovarov a služieb a nie cenných papierov a finančných derivátov).

Aj vo Financial Times v článku s názvom “Strip private banks of their power to create moneysa už píše o potrebe zobrať bankám moc tvoriť nové peniaze.

Pre zachovanie objektivity treba povedať, že okrem spomínaných problémov obsahuje súčasný peňažný systém aj mechanizmy, ktoré pôsobia pozitívne na tvorbu bohatstva v ekonomike — napr. fakt, že ponuka „peňazí“ na trhu je vždy vysoko flexibilná a elastická, čím je zabezpečený plynulý prístup klientov k úverom a  možnosť rozvoja ekonomiky. Takéto pozitívne prvky súčasného systému zostanú zachované — sú integrované v našom návrhu reformy peňažného systému.

Sme otvorení širokej verejnej aj odbornej diskusii na túto tému. Zároveň máme detailné a praktické návrhy riešení, ktoré by takúto zmenu k lepšiemu umožnili.

Viac info (English) nájdete na http://positivemoney.org/what-we-do/