Naozaj to takto funguje!!

Pre väčšinu ľudí (a hlavne ekonómov!!) to znie ako zlý vtip alebo konšpiračná teória, že banky požičiavajú peniaze, ktoré nemajú a jednoducho ich klientovi, keď si berie úver, naťukajú na účet v Internetbankingu, čím vzniknú nové elektronické peniaze v obehu. Je zarážajúce, že ešte aj dnes vačšina univerzít nepresne a nepravdivo učí študentov, že banky fungujú ako finanční sprostredkovatelia, tzn. že sústreďujú voľný kapitál (úspory) a požičiavajú ho klientom za odplatu (úrok).  Preto ľudia jednoducho odmietajú uveriť, že bankový systém vôbec môže fungovať spôsobom vysvetleným na tejto stránke. No a keď tomu nik neverí, nik s tým nič nerobí…

Prof. Ing. Josef Jílek, CSc. je vrchným expertom Českej národnej banky. Pre tých, ktorí majú základné znalosti z účtovníctva určite odporúčame jeho publikáciu Finance v globální ekonomice I: Peníze a platební styk, obzvlášť kapitoly 1.2.2 Co jsou peníze (str. 29) a kapitolu 1.3 Tvorba a zánik peněz (str. 50). Nájdete v nej jasné vysvetlenie a jednoznačné potvrdenie tvorby nových peňazí bankou pri poskytnutí úveru (vrátane účtovného zobrazenia). Ukážku, aby ste si mohli tieto kapitoly prečítať, zobrazíte kliknutím sem.

Jún 2017: Európska centrálna banka (ECB) potvrdzuje, že banky vytvárajú nové peniaze z ničoho v momente pripísania sumy úveru na účet klienta. Celý článok nájdete na oficiálnej stránke ECB : What is money? (English)

„Commercial banks can also create so-called „inside“ money, i.e. bank deposits – this happens every time they issue a new loan.“

Prekl.:  Komerčné banky môžu tiež vytvárať tzv. „vnútorné“ peniaze, čiže bankové vklady – toto sa deje vždy, keď poskytnú novú pôžičku.

Pozn. prekl.: vnútorné peniaze bežne nazývame elektronické peniaze. Zložité vyjadrenie ECB jednoducho znamená, že súkromné banky vytvárajú bankové vklady ( PRIPISUJÚ ĽUĎOM FIKTÍVNE PENIAZE NA ÚČET ) vždy, keď poskytujú novú pôžičku!!

Prečo fiktívne peniaze? Tak ako falošné peniaze vytlačil niekto iný ako Národná banka a falšovateľ má z nich zisk, keď ich dostane do obehu bez toho aby si to niekto všimol (napr. v obchode zaplatí falošnou bankovkou a vydajú mu tovar), tak fiktívne bankové vklady nevytvorila Národná banka, ale komerčné banky a majú z nich zisk, keď tieto uvádzajú do obehu požičiavaním a požadujú za ne úroky. Všetci veria (vy aj obchod), že sú to pravé peniaze a preto keď zaplatíte v obchode elektronicky, vydajú vám tovar. Na udržanie ilúzie „pravosti“ čísiel na vašom účte stačí bankám mať menej ako 10% skutočných peňazí, keď si niekto príde vybrať menšiu sumu v hotovosti. Drvivá väčšina platieb sa z dôvodu jednoduchosti a bezpečnosti uskutočňuje elektronicky.

Verejné štatistiky ECB uvádzajú, že v obehu je cca. 10% hotovosti a 90% bankových vkladov. Tiež ste už asi počuli o tom, že keby si všetci ľudia naraz chceli vybrať svoje peniaze, banky skrachujú… Tak funguje „moderné bankovníctvo“ v trhovej ekonomike, učili nás v škole. Ale zamysleli ste sa, prečo by skrachovali?

Už podľa názvu vidíme, že bankový vklad by mal vzniknúť, keď niečo vložíme do banky.

ECB nám ale hovorí, že vždy keď banky poskytnú novú pôžičku, vytvoria bankový vklad. Tu je kľúčová hra banky so slovíčkami. Vytvoriť bankový vklad nie je to isté ako vložiť peniaze do banky! Majiteľ potvrdenky o vklade má v ruke vlastne potvrdenku na výber svojich peňazí. Banky účelovo premenovali potvrdenku na výber hotovosti (predstavuje záväzok banky) na „bankový vklad“. Tým nás všetkých mýlia… Keď nahradíte slovo „bankový vklad“ slovom „potvrdenka na výber hotovosti“, porozumiete „moderným“ bankám…

Vyjadrenie ECB by potom znelo trochu inak, ale význam je úplne rovnaký: Komerčné banky môžu tiež vytvárať tzv. „vnútorné“ peniaze, čiže potvrdenky na výber hotovosti – toto sa deje vždy, keď poskytnú novú pôžičku.

Čo na to poviete?

Tento moment je veľmi dôležité pochopiť, preto opakujeme ešte raz: vytvoriť bankový vklad znamená vytvoriť potvrdenku na výber hotovosti, či už potvrdenku papierovú (pred nástupom počítačov) alebo elektronickú (na účte v Internetovom bankovníctve). Po lopate povedané, keď poskytujú pôžičku, banky nič nevložia, ale vytvoria potvrdenku na výber hotovosti, ktorú v trezore vôbec nemajú!! Tieto potvrdenky (čísla v Internet bankingu) nám požičiavajú a my všetci ich používame ako elektronické peniaze a platíme bankám za ne úroky.

Keďže legitímnych peňazí (vydaných Národnou bankou) je v obehu 10% a bankových vkladov (bankami vydaných potvrdeniek na výber hotovosti) je 9-krát viac (90%), bankové vkady (čísla na účte v Internet bankingu) sú FIKTÍVNE PENIAZE. Banka pri požičiavaní vytvára potvrdenky na vyplatenie peňazí, ktoré vie, že nemá. Veď keby niečo, „bankové vklady občanov“ = „potvrdenky vystavené bankou občanom na výber hotovosti“, garantuje štát, nie?! Čiže ak ľuďom nezaplatí banka, ľudia zaplatia dane a z daní si namiesto školstva a zdravotníctva sami sebe zaplatia naspäť to, čo si mysleli, že majú uložené v banke… Bingo!

Celá táto kampaň je jednoducho o tom, aby po legislatívnej zmene vyjadrenie ECB znelo takto: Komerčné banky nemôžu vytvárať tzv. „vnútorné“ peniaze, čiže potvrdenky na výber neexistujúcej hotovosti keď poskytujú novú pôžičku.

 

Bundesbank:
How money is created (English)

The role of banks, non-banks and the central bank in the money creation process (English)

Bank of Norway:
Speech by Deputy Governor Jon Nicolaisen, 25 April 2017 (English)

Ďalší nezvratný dôkaz, že banky požičiavaním tvoria peniaze z ničoho a požadujú za to úrok nájdete kliknutím tu: Stratené storočie v ekonomike: Tri teórie bankovníctva a nezvratný dôkaz (English). Túto nezávislú, empirickú štúdiu vypracoval v r. 2015 prof.  Richard A. Werner z Centre for Banking, Finance and Sustainable Development, Southampton Business School, University of Southampton, United Kingdom.

ABSTRAKT

Ako fungujú banky a kde vzniká ponuka peňazí? Finančná kríza prispela k uvedomeniu, že tieto otázky boli neprimerane zanedbávané mnohými odborníkmi a výskumníkmi. V minulom storočí v rôznych obdobiach dominovali tri teórie bankovníctva: (1) v súčasnosti najviac rozšírená teória bánk ako finančných sprostredkovateľov (financial intermediation theory) hovorí, že banky zbierajú vklady a potom ich požičiavajú, rovnako ako iné nebankové finančné spoločnosti. (2) Staršia teória frakčného rezervného bankovníctva (fractional reserve theory) hovorí, že každá banka jednotlivo je finančný sprostredkovateľ bez možnosti vytvárať nové peniaze, ale bankový systém ako celok má schopnosť tvoriť nové peniaze prostredníctvom „viacnásobnej expanzie vkladov“ (tzv. peňažný násobiteľ – money multiplier). (3) Banková teória tvorby dlhu (credit creation theory), ktorá dominovala začiatkom minulého storočia, nepovažuje banky za finančných sprostredkovateľov, ktorí zbierajú vklady aby ich mohli ďalej požičiavať. Namiesto toho tvrdí, že jednotlivé banky poskytnutím každej bankovej pôžičky vytvárajú nový dlh a nové peniaze. Tieto teórie sa líšia účtovným zobrazením bankových pôžičiek a tiež svojim vplyvom na menovú politiku. Ekonomické modely a modely centrálnych bánk väčšinou nezahŕňajú banky, lebo podľa najrozšírenejšej teórie bánk ako sprostredkovateľov sú banky v podstate identické s inými nebankovými finančnými spoločnosťami. Naviac, teória bánk ako sprostredkovateľov slúži ako odôvodnenie regulácie bánk pomocou kapitálovej primeranosti. Ak by táto teória nebola správna, súčasné ekonomické modelovanie a tvorba opatrení by boli bez empirických základov. Napriek dôležitosti tejto otázky, do dnešného dňa bol uskutočnený a publikovaný v odbornom časopise len jediný empirický test týchto troch teórií. Táto štúdia opisuje druhý takýto test, ale s použitím inej metodológie, ktorá umožňuje kontrolu všetkých vedľajších faktorov. Na základe dôkazov je teória finančného sprostredkovania a teória frakčného rezervného bankovníctva zamietnutá. Tento záver spochybňuje opodstatnenosť regulácie kapitálovej primeranosti na odvrátenie finančnej krízy, ako ilustruje prípadová štúdia Credit Suisse počas krízy. Zistenia štúdie ďalej naznačujú, že podpora zvyšovania zahraničnej zadĺženosti rozvojových krajín je zavádzajúca. Tiež nastoľuje otázku, prečo nedokázala ekonomická profesia počas minulého storočia rozšíriť poznanie o peňažnom systéme, ale naopak, čoraz viac sa vzďaľovala od pravdy teórie tvorby dlhu uznanej už pred viac ako storočím. Štúdia sa zaoberá aj úlohou, ktorú zohrali konflikty záujmov a záujmových skupín pri tvorbe súčasného akademického konsenzu, ktorý neberie do úvahy banky. Na konci je navrhnutých niekoľko ciest pre ďalší potrebný výskum.